9. K Tertullovi sa pripojili aj Židia a tvrdili, že je to tak.
10. Keď mu miestodržiteľ dal pokyn, aby hovoril, Pavol povedal: Viem, že už veľa rokov si sudcom tohto národa. Preto svoju obhajobu prednesiem s pokojnou mysľou.
11. Sám si môžeš overiť, že to nie je viac ako dvanásť dní, čo som prišiel do Jeruzalema pokloniť sa Bohu.
12. A ani v chráme, ani v synagógach, ani v meste ma nepristihli, že by som s niekým viedol rozhovory, tobôž že by som poburoval dav.
13. A nemôžu to dokázať ani tí, čo teraz na mňa žalujú.
14. Priznávam sa ti však k tomu, že slúžim Bohu svojich otcov podľa zásad učenia, ktoré nazývajú sektou, a že verím všetkému, čo je napísané v zákone a u prorokov.
15. Mám nádej v Boha, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých, ktoré očakávajú aj oni.
16. Preto sa aj ja usilujem o to, aby som mal vždy svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi.
17. Po viacerých rokoch som prišiel, aby som odovzdal svojmu národu hmotné milodary a aby som priniesol obety.
18. Pri tomto ma — ale bez zástupu a bez hluku — našli očisteného v chráme
19. niektorí Židia z Ázie. Oni by tu mali byť pred tebou a žalovať, ak majú niečo proti mne.
20. Alebo nech ti aj títo povedia, akú neprávosť na mne našli, keď som stál pred veľradou.
21. Nič, iba ten jediný výrok, ktorý som vykríkol, stojac pred nimi: Dnes ma súdite pre zmŕtvychvstanie.
22. Félix veľmi dobre vedel o tomto učení a odročil ich záležitosť slovami: Keď príde veliteľ Lyziáš, rozsúdim váš spor.
23. Stotníkovi však prikázal, aby strážil Pavla v miernej väzbe a aby nebránil nikomu z jeho priateľov poslúžiť mu.
24. O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a počúval ho, čo hovorí o viere v Krista Ježiša.
25. Keď začal hovoriť o spravodlivosti, zdržanlivosti a budúcom súde, Félix sa naľakal a povedal: Nateraz odíď, zavolám ťa, až budem mať čas.