9. K Tertullovi sa pripojili aj Židia a tvrdili, že je to tak.
10. Keď mu miestodržiteľ dal pokyn, aby hovoril, Pavol povedal: Viem, že už veľa rokov si sudcom tohto národa. Preto svoju obhajobu prednesiem s pokojnou mysľou.
11. Sám si môžeš overiť, že to nie je viac ako dvanásť dní, čo som prišiel do Jeruzalema pokloniť sa Bohu.
12. A ani v chráme, ani v synagógach, ani v meste ma nepristihli, že by som s niekým viedol rozhovory, tobôž že by som poburoval dav.
13. A nemôžu to dokázať ani tí, čo teraz na mňa žalujú.
14. Priznávam sa ti však k tomu, že slúžim Bohu svojich otcov podľa zásad učenia, ktoré nazývajú sektou, a že verím všetkému, čo je napísané v zákone a u prorokov.
15. Mám nádej v Boha, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých, ktoré očakávajú aj oni.
16. Preto sa aj ja usilujem o to, aby som mal vždy svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi.
17. Po viacerých rokoch som prišiel, aby som odovzdal svojmu národu hmotné milodary a aby som priniesol obety.
18. Pri tomto ma — ale bez zástupu a bez hluku — našli očisteného v chráme
19. niektorí Židia z Ázie. Oni by tu mali byť pred tebou a žalovať, ak majú niečo proti mne.
20. Alebo nech ti aj títo povedia, akú neprávosť na mne našli, keď som stál pred veľradou.