1. Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: Muži, bratia! Ja som až do dnešného dňa žil pred Bohom podľa svojho najlepšieho svedomia.
2. Nato veľkňaz Ananiáš prikázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach.
3. Vtedy mu Pavol povedal: Boh bude biť teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, no kážeš ma biť, čo je v rozpore so zákonom.
4. Okolostojaci mu však povedali: Ty nadávaš Božiemu veľkňazovi?
5. Nato Pavol odpovedal: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. Je predsa napísané: Nebudeš zlorečiť vladárovi svojho ľudu.
6. Keďže Pavol vedel, že jednu časť veľrady tvoria saduceji a druhú farizeji, zvolal vo veľrade: Muži, bratia! Ja som farizej, syn farizeja, a súdia ma pre nádej a zmŕtvychvstanie.
7. Len čo to povedal, medzi farizejmi a saducejmi vznikla škriepka a zhromaždenie sa rozdvojilo.
8. Saduceji totiž tvrdia, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé.
9. Strhol sa veľký krik, pričom niektorí zákonníci zo skupiny farizejov vstali a rázne presadzovali svoju mienku: Na tomto človeku nenachádzame nič zlé. A čo, ak k nemu prehovoril duch alebo anjel?
10. Keď rozbroj zosilnel, veliteľ dostal strach, aby Pavla neroztrhali, preto prikázal vojakom, aby zišli dolu, vytrhli im ho a odviedli do pevnosti.
11. V nasledujúcu noc sa mu zjavil Pán a povedal: Buď silný! Lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.
12. Keď sa rozodnilo, Židia sa zišli a kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú.