22. Počúvali ho, kým nepovedal tieto slová. Ale potom začali silným hlasom kričať: Preč s takýmto zo sveta! Nemá právo, aby žil!
23. Kričali, strhávali zo seba šaty a vyhadzovali prach do vzduchu.
24. Veliteľ rozkázal odviesť Pavla do pevnosti a prikázal ho bičovať a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo na neho tak kričia.
25. Keď ho vytiahli na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, ktorý tam stál: Smiete bičovať rímskeho občana, a to ešte bez súdu?
26. Keď to stotník počul, šiel za veliteľom, hlásil mu to a povedal: Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je rímsky občan!
27. Veliteľ teda prišiel za ním a povedal mu: Povedz mi, ty si rímsky občan? On odpovedal: Áno.
28. Nato veliteľ povedal: Mňa stálo veľa peňazí získať toto občianstvo. No Pavol povedal: Ale ja som sa ako taký už narodil.
29. Ihneď od neho odstúpili tí, čo sa chystali vypočúvať ho. A keď sa veliteľ dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal sputnať, dostal strach.
30. Keďže veliteľ chcel presne vedieť, z čoho Židia Pavla obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, prikázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.