12. Keď sme to počuli, my aj domáci, sme Pavla prosili, aby nešiel do Jeruzalema.
13. Ale on odpovedal: Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť.
14. Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: Nech sa stane Pánova vôľa.
15. Po týchto dňoch sme vystupovali do Jeruzalema.
16. Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať.
17. Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali.
18. Nasledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítomní aj všetci starší.
19. Pozdravil ich a potom rad-radom vyrozprával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi pohanmi.
20. Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za zákon.
21. O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje.
22. Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel.
23. Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub.
24. Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci poznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám dôsledne zachovávaš zákon.