31. Preto bedlite a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal.
32. Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má silu budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným.
33. Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev.
34. Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou.
35. Vo všetkom som vám bol príkladom: že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať.
36. Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil.
37. Všetci sa pustili do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.
38. Najväčšmi však žalostili preto, lebo im povedal, že už nikdy neuvidia jeho tvár. A odprevadili ho až na loď.