10. Ale Pavol zišiel dole, hodil sa naňho, objal ho a povedal: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.
11. Potom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dlho, až do svitania, rozprával. Potom odišiel.
12. Chlapca priviedli živého a to ich veľmi potešilo.
13. My sme nasadli na loď skôr a zamierili sme smerom k Assu, kde sa k nám mal pripojiť Pavol. Tak nám to prikázal, lebo chcel putovať po súši.
14. Keď sa s nami v Asse stretol, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény.
15. Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali do blízkosti Chiosa; ďalší deň sme pristáli na Samose a o deň neskôr sme prišli do Milétu.
16. Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol podľa možnosti na deň Turíc v Jeruzaleme.
17. Pavol poslal z Milétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi.
18. Keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami.
19. Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou v slzách a pokušeniach, čo na mňa doľahli pre úklady Židov.
20. Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch,
21. vydával som svedectvo Židom aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a uverili v nášho Pána Ježiša.
22. A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká.
23. Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom meste ohlasuje, že ma čaká väzenie a súženie.
24. Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: hlásať evanjelium o Božej milosti.
25. Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo, už neuvidí moju tvár.
26. Preto vám v dnešný deň vyhlasujem, že som čistý od krvi všetkých,
27. lebo som vám ohlasoval celú Božiu vôľu, nič som nezamlčal.