5. V Jeruzaleme sa práve zdržiavali Židia, zbožní ľudia zo všetkých národov pod nebom.
6. Keď zaznel ten zvuk, zbehol sa veľký dav. Boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojou vlastnou rečou.
7. Celí bez seba a v údive si medzi sebou hovorili: Vari nie sú všetci títo, čo hovoria, Galilejčania?
8. Ako je možné, že každý z nás ich počuje hovoriť vo svojej materinskej reči?
9. My Parti, Médi a Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judska a Kapadócie, Pontu a Ázie,
10. Frýgie a Pamfýlie, Egypta a oblasti Líbye okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,
11. Židia aj prozelyti, Kréťania aj Arabi, my všetci ich počujeme rozprávať o veľkých Božích veciach svojím jazykom.
12. Všetci žasli a v rozpakoch hovorili jeden druhému: Čo to má znamenať?
13. Iní si však robili posmešky a hovorili: Opití sú z mladého vína.
14. Tu sa Peter spolu s Jedenástimi postavil a zvýšeným hlasom ich oslovil: Judskí muži a všetci obyvatelia Jeruzalema! Pozorne počúvajte moje slová a uvedomte si:
15. Títo ľudia nie sú opití, ako sa domnievate; veď je iba tretia denná hodina.