15. Ale tí, čo Pavla sprevádzali, zaviedli ho až do Atén. Tam prevzali príkaz pre Sílasa a Timoteja, aby čo najskôr prišli za ním, a vrátili sa.
16. Medzitým, čo Pavol čakal na nich v Aténach, v duchu sa znepokojoval, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu.
17. Preto sa v synagóge rozprával so Židmi a ctiteľmi Boha a každý deň hovoril na námestí s tými, čo tadiaľ náhodou išli.
18. Do rozhovoru sa s ním púšťali aj niektorí filozofi, epikurejci a stoici. Jedni sa pýtali: Čo to chce tento táraj povedať? Iní zasa hovorili: Zdá sa, že hlása cudzie božstvá. To preto, lebo ohlasoval Ježiša a zmŕtvychvstanie.
19. A tak ho vzali so sebou a odviedli na Areopág so slovami: Radi by sme sa dozvedeli, čo je to za nové učenie, ktoré ty hlásaš.
20. Veď to, čo počujú naše uši, je čosi neslýchané, preto sa chceme dozvedieť, čo to má byť.
21. Všetci Aténčania, ako aj prisťahovalci z cudziny totiž najviac času venovali tomu, že rozprávali alebo počúvali niečo nové.
22. Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní.
23. Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu bohu. Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte.
24. Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami,
25. ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko.
26. On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania,
27. aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.
28. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici:Veď sme jeho rodom.
29. Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti.
30. Boh skončil s časom nevedomosti a teraz ľuďom hlása, aby všetci a všade robili pokánie.