28. Ale Pavol skríkol mocným hlasom: Neubližuj si, veď sme všetci tu!
29. Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa.
30. Keď ich vyviedol von, povedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?
31. A oni mu odpovedali: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.
32. A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome.
33. Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.
34. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha.
35. Keď sa rozodnilo, sudcovia vyslali ozbrojenú stráž s odkazom: Prepusť tých ľudí.
36. Žalárnik oznámil Pavlovi tieto slová: Sudcovia odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji.
37. Pavol mu však povedal: Napriek tomu, že sme rímski občania, nás verejne a bez súdu zbili a vrhli nás do väzenia, a teraz nás tajne vyháňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vyvedú!
38. Tieto slová ozbrojená stráž ohlásila sudcom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania.