23. Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil.
24. Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného žalára a nohy im zovrel do klady.
25. Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.
26. Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá.
27. Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.
28. Ale Pavol skríkol mocným hlasom: Neubližuj si, veď sme všetci tu!
29. Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa.
30. Keď ich vyviedol von, povedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?
31. A oni mu odpovedali: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.
32. A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome.
33. Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.