16. Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk.
17. Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.
18. Robila tak veľa dní. Pavla to nahnevalo, obrátil sa a povedal tomu duchu: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von! A duch z nej hneď vyšiel.
19. Keď jej páni videli, že tým prišli o zárobok, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť.
20. Predviedli ich pred sudcov a povedali: Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia
21. a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.
22. Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať.
23. Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil.
24. Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného žalára a nohy im zovrel do klady.
25. Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.
26. Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá.
27. Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.
28. Ale Pavol skríkol mocným hlasom: Neubližuj si, veď sme všetci tu!
29. Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa.
30. Keď ich vyviedol von, povedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?