9. A medzi nami a nimi nerobil vôbec nijaký rozdiel, keď vierou očistil ich srdcia.
10. Prečo teda teraz pokúšate Boha a kladiete na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?
11. Ale veríme, že milosťou Pána Ježiša budeme spasení takisto ako oni.
12. A keď Barnabáš a Pavol rozprávali, aké znamenia a divy urobil Boh ich prostredníctvom medzi pohanmi, celé zhromaždenie zmĺklo a počúvali.
13. Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: Muži, bratia, vypočujte ma!
14. Šimon vyrozprával, ako Boh po prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno.
15. S tým sa zhodujú aj slová prorokov, lebo je napísané:
16. Potom sa vrátim a znova vybudujem zrúcaný Dávidov stan a znova vybudujem jeho ruiny a vztýčim ho,
17. aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, ktorý koná tieto veci,
18. známe od vekov.
19. Preto usudzujem, že nesmieme robiť ťažkosti tým, čo sa z pohanov obracajú k Bohu,
20. ale treba im napísať list, aby sa zdržiavali poškvrnenia modlami, smilstva, zaduseného a krvi.
21. Mojžiš má totiž od dávnych pokolení po mestách svojich kazateľov, ktorí ho čítajú každú sobotu v synagógach.
22. Vtedy apoštoli a starší spolu s celou cirkvou rozhodli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, prímením Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi.
23. Po nich im poslali tento list: Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii.