14. Keď sa o tom apoštoli Barnabáš a Pavol dopočuli, roztrhli si plášte, vrhli sa medzi dav a kričali:
15. Muži, čo to robíte? Aj my sme len ľudia, smrteľní tak ako vy. Ibaže vám hlásame evanjelium, aby ste sa od týchto ničotností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich.
16. V minulých pokoleniach nechával ísť všetky národy svojimi cestami,
17. no aj tak neprestával dávať svedectvá o sebe. Dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.
18. Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali.
19. Potom však prišli z Antiochie a z Ikónia Židia, nahovorili zástupy a tie Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy.
20. No keď ho učeníci obstali, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby.
21. Keď aj tomuto mestu priniesli evanjelium a získali v ňom značný počet učeníkov, vrátili sa do Lystry, Ikónia a Antiochie.
22. Tam učeníkov posilňovali na duchu a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere; pripomínali, že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia.
23. A keď v jednotlivých cirkvách ustanovili starších kladením rúk, v modlitbách a pôstoch ich zverili Pánovi, v ktorého uverili.
24. Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie.
25. Hlásali slovo v Perge, zišli do Atálie