14. Keď sa o tom apoštoli Barnabáš a Pavol dopočuli, roztrhli si plášte, vrhli sa medzi dav a kričali:
15. Muži, čo to robíte? Aj my sme len ľudia, smrteľní tak ako vy. Ibaže vám hlásame evanjelium, aby ste sa od týchto ničotností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich.
16. V minulých pokoleniach nechával ísť všetky národy svojimi cestami,
17. no aj tak neprestával dávať svedectvá o sebe. Dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.
18. Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali.
19. Potom však prišli z Antiochie a z Ikónia Židia, nahovorili zástupy a tie Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy.
20. No keď ho učeníci obstali, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby.