36. Dávid vo vlastnom pokolení poslušne splnil Boží zámer, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie.
37. Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie.
38. Uvedomte si teda, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon.
39. V ňom je ospravedlnený každý, kto verí.
40. Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci:
41. Vy, čo mnou pohŕdate, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať.
42. Pri odchode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu.
43. Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
44. Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo.
45. Keď Židia videli zástupy, zmocnila sa ich žiarlivosť a rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol.
46. Pavol a Barnabáš im však hovorili otvorene: Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.
47. Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.
48. Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život.
49. Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji.
50. Židia však poštvali nábožné a počestné ženy i popredných občanov, podnietili prenasledovanie Pavla a Barnabáša a vyhnali ich zo svojho územia.
51. Oni však otriasli prach zo svojich nôh proti nim a odišli do Ikónia.