17. Ak im teda Boh daroval taký istý dar ako nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som potom ja, aby som mohol prekážať Bohu?
18. Keď to počuli, upokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: Boh teda aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.
19. Medzitým tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré nastalo za Štefana, prešli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, no Božie slovo nehlásali nikomu, iba Židom.
20. Niektorí z nich však boli aj Cyperčania a Cyrénčania, a tak, keď prišli do Antiochie, prihovárali sa aj Grékom a ohlasovali im Pána Ježiša.
21. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.
22. Dopočula sa o tom aj jeruzalemská cirkev a vyslala do Antiochie Barnabáša.
23. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali pri Pánovi, ako si zaumienili v srdci,
24. lebo to bol dobrý muž, plný Ducha Svätého a viery. K Pánovi sa pridal veľký počet ľudí.
25. Barnabáš preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla,
26. a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok ostali v tamojšej cirkvi a učili zástupy. V Antiochii po prvý raz učeníkov nazvali kresťanmi.
27. V tých dňoch prišli z Jeruzalema do Antiochie proroci.
28. Jeden z nich, menom Agabos, vstal a z vnuknutia Ducha varoval, že po celom svete bude veľký hlad. Ten hlad naozaj nastal za vlády Klaudia.
29. Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností podporí bratov žijúcich v Judsku.