15. Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.
16. A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.
17. Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.
18. A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
19. Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?
20. Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil?
21. Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?
22. A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu,
23. aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu —
24. na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov.
25. Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná.
26. A stane sa, že tam, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha.
27. A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok.
28. Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo.
29. Tak predpovedal aj Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma a podobali by sme sa Gomore.
30. Čo teda povieme? Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery;
31. ale Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu.