31. Nemusíš sa znepokojovať ani si vyčítať, že si prelial krv, aby si tak môj pán pomohol. Keď Hospodin preukáže môjmu pánovi dobro, spomeň si na svoju služobnicu.
32. Dávid odpovedal Abígajil: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti,
33. nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť.
34. Hospodin, Boh Izraela, mi prekazil zámer ublížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a nevyšla mi oproti, celkom iste by Nábalovi nezostal nikto z mužského rodu.
35. Dávid od nej prijal prinesený dar a povedal jej: Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a beriem na teba ohľad.
36. Keď prišla Abígajil k Nábalovi, práve poriadal vo svojom dome hostinu, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala.
37. Ráno, keď Nábal vytriezvel z opojenia, jeho žena mu vyrozprávala, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srdce a stuhlo na kameň.
38. Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábala, takže zomrel.
39. Keď sa Dávid dopočul o Nábalovej smrti, zvolal: Nech je zvelebený Hospodin, ktorý rozriešil spor pre urážku, ktorú vyslovil Nábal, a že svojmu služobníkovi zabránil spáchať zločin. Tým vrátil Hospodin Nábalovu zlobu na jeho vlastnú hlavu. Dávid vyslovil Abígajil svoje prianie vziať si ju za ženu.
40. Dávidovi služobníci prišli k Abígajil do Karmela a povedali jej: Posiela nás k tebe Dávid, chce si ťa vziať za ženu.
41. Ona vstala, poklonila sa tvárou po zem a povedala: Tvoja služobnica je tu ako slúžka, pripravená umývať nohy služobníkom svojho pána.
42. Abígajil rýchlo vstala, vysadla na osla, v sprievode svojich piatich slúžok nasledovala poslov Dávida a stala sa jeho ženou.