15. Neodním svoju priazeň od môjho domu ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.
16. Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov.
17. Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba.
18. Jonatán mu povedal: Zajtra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne.
19. Na tretí deň zájdi ďalej, príď na to miesto, kde si sa už raz skrýval, a zostaň tam pri kameni Ezel.
20. Vystrelím popri ňom tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ.
21. Potom pošlem mládenca s príkazom: Choď pohľadať tie šípy. Ak mu výslovne poviem: Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich, vtedy môžeš prísť, nič ti nehrozí, akože žije Hospodin.
22. No ak mládencovi poviem: Šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin.
23. Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou.
24. Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine.
25. Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Saula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne.