22. Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja.
23. Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Ávenu.
24. Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Saul ich zaprisahal týmito slovami: Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol. Nikto z ľudu sa jedla nedotkol.
25. Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu.
26. Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu.
27. Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči.
28. Ktosi z ľudu sa ozval: Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.
29. Jonatán povedal: Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu.