1. Bol akýsi muž z Ramátajim-Cófimu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána. Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochúa, syna Efraťana Cúfa.
2. Elkána mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná.
3. Elkána chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Éliho synovia Chofni a Pinchás.
4. Keď raz Elkána prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
5. Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.
6. Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.
7. Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.
8. Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?
9. Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,
10. ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.
11. Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.
12. Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.
13. Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.