23. Boli to hrnčiari a obyvatelia Netáimu a Gedéry. Bývali tam pri kráľovi v jeho službe.
24. Synovia Šimeónovi: Nemúel, Jámin, Jaríb, Zerach, Šául.
25. Jeho syn Šallúm, jeho syn Mibsám, jeho syn Mišma.
26. Synovia Mišmu: jeho syn Chammúel, jeho syn Zakkúr, jeho syn Šimei.
27. Šimei mal šestnásť synov a šesť dcér, no jeho bratia neoplývali synmi, takže všetky ich rody neboli také početné ako Júdovci.
28. Bývali v Beér-Šebe, v Mólade v Chacar-Šúale,
29. v Bilhe, v Eceme, v Tólade,
30. v Betúeli, v Chorme, v Ciklagu,
31. v Bét-Markabóte, v Chacar-Súsime, v Bét-Birei a v Šaarajime. To boli ich mestá až do Dávidovho kraľovania.
32. Ich dediny boli: Étam, Ajin, Rimmón, Tóken, Ášan, päť miest
33. a všetky dediny v okolí týchto miest až po Baál. To boli ich sídla. Mali i svoj rodový zoznam.
34. Mešóbab, Jamlék, Jóša, syn Amacjov,
35. Joel, Jéhu, syn Jóšibju, syna Seráju, syna Asíelovho,
36. Eljóenaj, Jaakóba, Ješóchaja, Asája, Adíel, Jesímiel, Benája,
37. Zíza, syn Šifeiho, syna Allóna, syna Jedáju, syna Šimriho, syna Šemaju.
38. Títo menovaní boli vedúcimi osobami vo svojich rodoch. Ich rodiny sa veľmi rozmnožili.
39. Odišli smerom ku Gedóru a na východ údolia hľadať si pašu pre svoje stáda.
40. Našli výdatnú a chutnú pašu. Krajina na obe strany priestranná bola pokojná a bezpečná, lebo krajinu predtým obývali Chámovci.
41. Títo označení menami prišli za čias judského kráľa Chizkiju, rozbili ich stany a na Meúncoch, ktorých tam našli, vykonali hubiacu kliatbu a tak je to dodnes. Usadili sa na ich mieste, lebo tam mali pastvu pre svoje stáda.