13. Dávid povedal Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech sa radšej dostanem do ruky Hospodina, lebo je nesmierne jeho milosrdenstvo, len nech sa nedostanem do ruky človeka.
14. Hospodin dopustil na Izrael mor, takže naň zahynulo sedemdesiattisíc Izraelitov.
15. Boh poslal na pustošenie Jeruzalema anjela. Keď anjel pustošil, Hospodin sa pozrel a oľutoval pohromu. Pustošiacemu anjelovi prikázal: To stačí! Prestaň! Hospodinov anjel stál pri humne Jebúseja Ornána.
16. Keď sa Dávid rozhliadol, uvidel medzi zemou a nebom stáť Hospodinovho anjela s vytaseným mečom v ruke, zamiereným na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odiati vrecovinou, na tvár.
17. Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil sčítať ľud a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodin, Bože môj, treba potrestať mňa a moju rodinu, nie však tvoj ľud.
18. Vtedy odkázal Hospodinov anjel po Gádovi Dávidovi, aby šiel postaviť na humne Jebúseja Ornána Hospodinovi oltár.
19. Dávid odišiel na výzvu Gáda, ktorý hovoril v mene Hospodina.
20. Keď sa Ornán obrátil, uzrel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu.
21. Dávid sa pobral k nemu. Keď sa Ornán obzrel a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa mu tvárou po zem.
22. Dávid navrhol Ornánovi: Prepusť mi pozemok, na ktorom je humno, aby som na ňom postavil Hospodinovi oltár. Tak sa zastaví na ľude pohroma. Predaj mi ho za plnú cenu.
23. Ornán odpovedal Dávidovi: Vezmi si ho. Nech môj pán, kráľ, urobí, čo uzná za vhodné. Pozri, dávam dobytok na spaľované obety, náradie na mlátenie ako palivo i pšenicu na pokrmovú obetu; všetko dávam.