1. Neskôr, keď zomrel amónsky kráľ Náchaš, stal sa namiesto neho kráľom jeho syn.
2. Dávid uvažoval: Preukážem dobrú vôľu Náchašovmu synovi Chánunovi, pretože i jeho otec sa tak zachoval ku mne. Tak vypravil Dávid poslov, aby mu vyslovili sústrasť nad smrťou jeho otca. Dávidovi služobníci prišli k Chánunovi do krajiny Amónčanov vysloviť sústrasť.
3. Amónski hodnostári však povedali Chánunovi: Nazdávaš sa, že si chce Dávid uctiť pamiatku tvojho otca, keď k tebe posiela tešiteľov? Jeho služobníci prišli k tebe skôr preto, aby preskúmali, prepátrali a presliedili krajinu.
4. Nato uchopil Chánun Dávidových služobníkov, ostrihal ich, odrezal im odev až po rozkrok a prepustil ich.
5. Keď odišli, dostal kráľ hlásenie o tých mužoch. Vypravil im naproti poslov, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ odkázal: Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, až potom sa vráťte!
6. Keď Amónčania vybadali, že sa Dávidovi zošklivili, Chánun a Amónčania poslali tisíc talentov striebra, aby si najali vozy a jazdcov z Mezopotámie, z Aram-Maaky a z Cóby.
7. Najali si tridsaťdvatisíc vozov i kráľa Maaky s jeho ľudom. Tí prišli a utáborili sa pred Médebou, kým Amónčania sa dohrnuli zo svojich miest a nastúpili do boja.
8. Keď sa to dopočul Dávid, vyslal Jóaba s celým vojskom udatných hrdinov.
9. Amónčania vyrazili a zoradili sa do boja pri vchode do ich mesta. Králi, čo prišli, stáli osobitne v poli.
10. Keď zbadal Jóab, že mu hrozí boj spredu i zozadu, vybral si z celého Izraela tých najschopnejších a rozostavil sa proti Aramejčanom do boja.
11. Ostatok ľudu zveril veleniu svojho brata Abšaja a oni zaujali bojové postavenie proti Amónčanom.