9. Určím miesto pre môj izraelský ľud, zasadím ho, takže bude mať svoj domov a nemusí sa už znepokojovať. Ničomníci nebudú s ním už tvrdo zaobchádzať ako predtým,
10. ako za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. Oznamujem ti, že Hospodin postaví dom tebe.
11. Keď nadíde čas tvojho odchodu k otcom, ustanovím ti nástupcu spomedzi vlastných synov a upevním mu kráľovstvo.
12. On mi postaví dom a ja mu natrvalo upevním trón.
13. Budem mu otcom a on mi bude synom. Priazeň mu však neodnímem, ako som ju odňal tvojmu predchodcovi,
14. ale ho ponechám vo svojom dome a vo svojom kráľovstve navždy, jeho trón bude vždy pevný.
15. Všetko, čo Nátan povedal Dávidovi, bolo v súlade s týmito slovami a celým týmto videním.
16. Kráľ Dávid si šiel sadnúť pred Hospodina a zvolal: Ani ja, ani moja rodina sme si nezaslúžili to, že si ma doviedol až sem, Hospodin, Bože.
17. Ani to ti, Bože, nestačilo, ale si hovoril o budúcnosti domu svojho služobníka a pohliadol si na mňa, Hospodin, Bože, ako na významného človeka.
18. Čím môže Dávid ešte prispieť k sláve, ktorou si vyznačil svojho služobníka? Ty ho predsa poznáš.