10. Keď kňazi vychádzali zo svätyne, oblak naplnil Hospodinov dom,
11. takže kňazi nemohli preň konať službu. To sláva Hospodina naplnila jeho dom.
12. Vtedy povedal Šalamún:Hospodin sa rozhodol bývať v mrákote.
13. Tak som ti postavil dom za obydlie,miesto na trvalé bývanie.
14. Potom sa kráľ obrátil a pozdravil celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pritom stálo.
15. Povedal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil to, čo svojimi ústami sľúbil môjmu otcovi Dávidovi:
16. Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nezvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad Izraelom, mojím ľudom.