16. Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, usmrtil ich na púšti.
17. Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil:
18. Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.
19. Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ.
20. Hospodin odpovedal: Odpúšťam mu, ako si prosil.
21. No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem,
22. nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, no napriek tomu ma aspoň desaťkrát pokúšali, a neposlúchli ma,
23. neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje.
24. No svojho služobníka Káleba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva.
25. V údolí bývajú Amálekovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru.
26. Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi:
27. Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne.