10. Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: Je dovolené v sobotu uzdravovať? To preto, aby ho mohli obžalovať.
11. On im povedal: Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol?
12. A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.
13. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá.
14. Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.
15. Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohí išli za ním a on všetkých uzdravil.
16. Prísne im však prikázal, aby o ňom verejne nehovorili.
17. To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša:
18. Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom.
19. Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas.
20. Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu.
21. V jeho meno budú dúfať národy.
22. Nato priviedli k nemu posadnutého démonom, ktorý bol slepý a nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl.
23. Zástupy boli celé bez seba a hovorili: Či to nie je Dávidov syn?
24. Keď to farizeji počuli, povedali: Tento vyháňa démonov iba mocou Belzebula, vládcu démonov.
25. On poznal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené pustne, a nijaké mesto alebo dom vnútorne rozdelený neobstojí.
26. Ak aj satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený — ako obstojí jeho kráľovstvo?
27. Ak ja vyháňam démonov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.
28. Ale ak vyháňam démonov mocou Božieho Ducha, potom k vám už prišlo Božie kráľovstvo.