Lukáš 7:2-14 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

2. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.

3. Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu.

4. Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu to urobil.

5. Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.

6. Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.

7. Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie.

8. Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: Choď, tak ide. A druhému: Poď sem, tak príde. A svojmu sluhovi: Urob to, tak to urobí.

9. Keď to Ježiš počul, prekvapil sa. Obrátil sa k ľuďom, ktorí išli za ním, a povedal: Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli.

10. Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

11. Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.

12. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta.

13. Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač!

14. Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň!

Lukáš 7