Lukáš 22:41-47 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

41. Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa:

42. Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!

43. Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho.

44. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi.

45. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku.

46. A povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!

47. Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.

Lukáš 22