Lukáš 17:12-25 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

12. Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už ďaleko zastali

13. a hlasno kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!

14. Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení.

15. Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha.

16. Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán.

17. Vtedy Ježiš povedal: Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati?

18. Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a oslavoval Boha?

19. A jemu povedal: Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.

20. Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať.

21. Ani nepovedia: Hľa, tu je!, alebo: Tamto je! Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.

22. A učeníkom povedal: Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.

23. Vtedy vám povedia: Hľa, tam je! Hľa, tu je! Ale vy nechoďte, nebežte za nimi!

24. Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.

25. Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením.

Lukáš 17