12. Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej olejom.
13. Okrem koláčov prinesie ako svoj obetný dar kvasený chlieb k svojej ďakovnej obete spoločenstva.
14. Z každého daru prinesie po jednom kuse ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi. Patrí kňazovi, ktorý kropí krvou z obety spoločenstva; bude jeho.
15. Mäso z jeho ďakovnej obety spoločenstva sa musí zjesť v deň obetovania. Nič z neho sa nesmie nechať do rána.
16. Ak svoj obetný dar prináša podľa sľubu alebo dobrovoľného záväzku, má sa zjesť v deň, keď bola obeta prinesená; zostatok z nej sa však môže zjesť aj v nasledujúci deň.
17. No ak by z obetovaného mäsa zostalo aj na tretí deň, musí sa to spáliť.
18. Keby niekto jedol mäso z obety spoločenstva na tretí deň, obeta nebude od darcu priaznivo prijatá, nebude uznaná, bude zavrhnutá. Kto by však z nej predsa jedol, musí znášať následky svojho previnenia.
19. Ani mäso, ktoré sa dostalo do styku s niečím nečistým, sa nesmie jesť, musí sa spáliť. Čo sa týka mäsa, môže ho jesť každý, kto je čistý.
20. Kto by však jedol mäso z Hospodinovej obety spoločenstva ako nečistý, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu.