11. Vtedy k nemu prišli všetci jeho bratia, sestry a všetci niekdajší známi, aby s ním jedli chlieb v jeho dome. Prejavili mu sústrasť a potešovali ho pre všetko zlé, čo Hospodin na neho dopustil. Každý z nich mu daroval zlaté peniaze a jeden zlatý prsteň.
12. Ďalšie Jóbove dni Hospodin požehnal ešte väčšmi ako predchádzajúce. Mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav, tisíc volských záprahov a tisíc oslov.
13. Mal sedem synov a tri dcéry.
14. Jednej dal meno Jemíma, druhú pomenoval Kecía a tretiu nazval Keren-hapúk.
15. V celej krajine nebolo krajších žien ako boli Jóbove dcéry. Aj im dal otec dedičstvo medzi ich bratmi.
16. Jób potom žil stoštyridsať rokov, videl svojich synov a vnukov až do štvrtého pokolenia.
17. Napokon Jób zomrel starý a sýty životom.