8. nech potom iný zje, čo ja zasejema moje potomstvo nech je vykorenené!
9. Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak,že som striehol pri susedových dverách,
10. nech moja žena melie pre inéhoa iní nech sa nad ňou skláňajú.
11. Veď to je nehanebnosťa previnenie, ktoré patrí na súd,
12. bol by to oheň spaľujúci až po Abaddon,ktorý ničí od koreňa všetko, čo som získal.
13. Ak som svojmu sluhovi alebo slúžkepri spore so mnou odoprel právo,
14. čo urobím, keď Boh povstanea ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať?
15. Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho?Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?
16. Ak som sa od želania chudobných odvracal,ak som oči vdovy nechal vyhasnúť,
17. ak som sám jedával svoj krajec chlebaa sirota z neho nejedla
18. — veď od mladosti ma vychovával ako oteca od lona mojej matky viedol —;
19. ak som sa díval na hynúceho bez odevua na chudobného bez prikrývky,
20. ak mi nedobrorečili jeho bedrá,ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec,
21. ak som sa rukou zahnal na sirotu,lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne,
22. nech mi rameno z pleca odpadnea ruka sa mi z kĺbu vylomí.
23. Veď pohroma od Boha je mojím postrachom,nemôžem zniesť jeho vznešenosť.