Jób 31:25-40 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

25. ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo,že moja ruka nadobudla veľký zisk,

26. ak som videl žiariť slnečné svetloa mesiac ako nádherne putuje po oblohe,

27. ak ma tajne zviedlo moje srdce,takže som im rukou poslal bozk,

28. aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd,pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.

29. Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel,a jasal som, keď ho stihlo zlé?

30. Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým,že by som bol na neho zvolával kliatbu.

31. Vari hovorili chlapi v mojom stane:Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!?

32. Cudzinec nikdy nenocoval na ulici,pocestnému som vždy otvoril dvere.

33. Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia,a tak som v hrudi utajil svoju vinu,

34. potom nech mlčím a nevyjdem z dverí,veď by som sa triasol pred veľkým davoma bál by som sa pohŕdania príbuzných!

35. Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo!Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu

36. by som určite na pleci niesola priviazal by som si ho na hlavu ako veniec!

37. O všetkých svojich krokoch by som mu porozprávala ako vojvodca by som k nemu pristúpil!

38. Ak proti mne kričí moja roľaa vedno s ňou jej brázdy plačú,

39. ak som z jej úrody jedol a nezaplatila jej majiteľov umoril,

40. nech namiesto pšenice bodľač zarodía namiesto jačmeňa burinu.Tu sa končia slová Jóba.

Jób 31