17. ak som sám jedával svoj krajec chlebaa sirota z neho nejedla
18. — veď od mladosti ma vychovával ako oteca od lona mojej matky viedol —;
19. ak som sa díval na hynúceho bez odevua na chudobného bez prikrývky,
20. ak mi nedobrorečili jeho bedrá,ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec,
21. ak som sa rukou zahnal na sirotu,lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne,
22. nech mi rameno z pleca odpadnea ruka sa mi z kĺbu vylomí.
23. Veď pohroma od Boha je mojím postrachom,nemôžem zniesť jeho vznešenosť.
24. Ak som svoju dôveru vkladal do zlataa žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej,
25. ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo,že moja ruka nadobudla veľký zisk,
26. ak som videl žiariť slnečné svetloa mesiac ako nádherne putuje po oblohe,
27. ak ma tajne zviedlo moje srdce,takže som im rukou poslal bozk,
28. aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd,pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.
29. Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel,a jasal som, keď ho stihlo zlé?