Jób 30:20-31 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

20. Volám k tebe o pomoc, ale mi neodpovedáš,stojím tu, ale si ma nevšímaš.

21. Zmenil si sa a si ku mne neľútostný,silou svojej ruky mi odporuješ.

22. Dvíhaš ma do vetraa nechávaš ma na ňom jazdiť ako na koni,nechávaš ma zmiznúť v búrke.

23. Viem, že ma vrátiš smrti,zhromaždisku všetkých živých.

24. Veď či k núdznemu ruku nevztiahneš,keď v nešťastí kričí o pomoc?

25. Vari som neplakal nad tými, ktorých deň bol ťažkýa duša mi nežialila nad chudobným?

26. Nádejal som sa na dobré, prišlo zlé,dúfal som vo svetlo a prišla tma.

27. Vnútornosti vo mne vrú a neutíchajú,stretli ma dni nešťastia.

28. Zarmútený kráčam bez jasu slnka,v zhromaždení vstávam a kričím o pomoc.

29. Stal som sa bratom šakalov,spoločníkom pštrosov.

30. Koža na mne černie,kosti ma pália od horúčky.

31. Moja harfa sa stala nástrojom žiaľu,moja flauta hlasom náreku.

Jób 30