9. Nech sa stemnejú jej večerné hviezdya nech márne čaká na svetlo,lebo ho neuvidí ani keď ranná zora otvorí viečka,
10. pretože mi neuzavrela brány materského lonaa neskryla predo mnou trápenie.
11. Prečože som sa nenarodil mŕtvy,nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky?
12. Prečo ma vzali na kolenáa načo ma nadájali prsia?
13. Veď teraz by som nerušene ležal,spal a odpočíval
14. s pozemskými kráľmi a ich radcami,ktorí si stavajú hrobky,
15. alebo s kniežatami, čo majú zlatoa plnia si domy striebrom.
16. Alebo — tak ako potratenýa zakopaný plod, vôbec by som nebol,tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo.
17. Tam bezbožníci prestávajú zúriťa odpočívajú vysilení.
18. Všetkým väzňom tam dajú pokoj,nepočujú hlas dozorcu.
19. Je tam malý aj veľký;a otrok je slobodný od svojich pánov.
20. Prečo zmorený dostáva svetloa načo je život zatrpknutým v duši,
21. čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza?Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady,
22. čo sa radujú, ba plesajú,keď nájdu hrob.
23. Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta,a za ktorým ju Boh uzavrel?