13. Svoje dni dožívajú v blahobytea náhle zostupujú do podsvetia.
14. Bohu povedali: Odíď od nás,my nechceme poznať tvoje cesty!
15. Kto je Všemohúci, že by sme mu mali slúžiť?Čo nám prospeje, ak na neho budeme naliehať s prosbami?
16. Nuž, svoj blahobyt nemajú vo vlastných rukách.Ďaleko nech je odo mňa zmýšľanie bezbožných!
17. Ako často vyhasne kahanec bezbožných?Ako často príde na neho nešťastie?Ako často ho Boh bude ničiť vo svojom hneve?
18. Ako často sú sťa slama vo vetrea sťa plevy, ktoré unáša víchor?
19. Odkladá Boh nešťastie pre jeho synov?Nech ho vyplatí priamo, aby vedel, ako je to!
20. Nech vidí na vlastné oči svoju pohromua nech pije z hnevu Všemohúceho!
21. Čo mu už záleží na dome, keď bude po ňoma počet jeho mesiacov sa skončil?
22. Možno vari učiť Boha poznatkom,keď on sám tých najvyšších súdi?
23. Niekto zomiera v plnom rozkvete síl,bezstarostný a v pokoji,
24. jeho nádoby sú plné mliekaa jeho kostná dreň sa obnovuje.
25. Iný zomiera so zatrpknutou dušoua neužil si blahobytu.
26. Obaja si ľahnú do prachu,kde ich pokryjú červy.
27. Nuž, ja poznám vaše myšlienkya viem, aké úklady proti mne kujete,
28. lebo vravíte: Kde je dom urodzenéhoa kde je stan obývaný bezbožníkmi?
29. Azda ste sa nespýtali pocestnýcha neporozumeli ste ich svedectvám,
30. že v deň nešťastia býva ušetrený zlý človek,že v deň veľkého hnevu bývajú zachránení?
31. Kto mu povie do očí, ako sa správal,a za to, čo urobil, kto sa mu odplatí?
32. Do hrobu ho dôstojne ponesúa pri hrobke budú držať stráž.