3. lebo počúvam karhanie, ktoré ma uráža,pretože mi odpovedá vietor bez rozumu.
4. Vari oddávna nevieš,odvtedy, čo je človek na zemi,
5. že jasot bezbožníkov je len krátkya že radosť podliaka trvá len okamih?
6. Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebiesa jeho hlava dosiahne oblaky,
7. navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal.Tí, čo to uvidia, povedia: Kdeže je?
8. Odletí ako sen a viac ho nenájdu,zaženú ho ako nočnú moru.
9. Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidíani jeho miesta neuzrie.
10. Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárova vlastnými rukami odovzdá svoj majetok.
11. Jeho kosti boli plné mladíckej sily,ale aj tá si s ním ľahne do prachu.
12. Hoci mu je zlo sladké v ústach,predsa si ho skrýva pod jazykom,
13. je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho,ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal.
14. Jedlo sa mu zmení v črevácha stane sa v jeho útrobách jedom kobry.
15. Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho,Boh mu ho z brucha vypudí.