Jób 14:7-16 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

7. Veď aj strom má nádej,ak ho vytnú, ešte vyženie a jeho výhonok nezanikne.

8. Ak aj jeho koreň zostarne v zemia jeho kmeň odumrie v prachu,

9. len čo zacíti vodu, vypučía ako priesada vyženie mládnik.

10. Keď však zomrie muž, ostane ležať,keď zahynul človek, kde je?

11. Ako keď sa voda stratí z moraa rieka opadne a vyschne,

12. tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane.Kým budú nebesia,ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.

13. Kiežby si ma uschoval v podsvetía ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane,vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul.

14. Ak muž umrie, azda zase ožije?Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie!

15. Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal,túžil by si po diele svojich rúk.

16. Teraz by si síce rátal moje kroky,ale nevšímal by si si môj hriech.

Jób 14