1. Zo ženy zrodený človekžije len krátko, ale je sýty nepokoja.
2. Rozkvitne ako kvet a zvädne,zmizne ako tieň a neostane stáť.
3. Ty však na takého upieraš okoa privádzaš ho proti sebe na súd.
4. Kto urobí z nečistého čisté? Nikto!
5. Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov,hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí.
6. Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne,kým ho ako nádenníka deň nepoteší.
7. Veď aj strom má nádej,ak ho vytnú, ešte vyženie a jeho výhonok nezanikne.
8. Ak aj jeho koreň zostarne v zemia jeho kmeň odumrie v prachu,
9. len čo zacíti vodu, vypučía ako priesada vyženie mládnik.
10. Keď však zomrie muž, ostane ležať,keď zahynul človek, kde je?
11. Ako keď sa voda stratí z moraa rieka opadne a vyschne,
12. tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane.Kým budú nebesia,ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.