11. Naplnený som hnevom Hospodina,nevládzem ho viac držať.Vylejem ho na dieťa na ulicia na hlúčik zhromaždených mladíkov.Aj muža chytia so ženou,starca s tým, čo doplnil vek.
12. Ich domy si poberú iní,aj polia a ženy,lebo vystriem rukuproti obyvateľom krajiny— znie výrok Hospodina.
13. Veď všetci,od najmenšieho až po najväčšieho,sú veľkí ziskuchtivci,od proroka až po kňaza,všetci podvádzajú.
14. Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne.Hovoria: Pokoj, pokoj.Pokoja však niet.
15. Budú zahanbení,lebo sa dopúšťajú ohavnosti,vôbec sa totiž nehanbia,ani červenať sa nevedia.Preto padnú s tými,čo musia padnúť,padnú, až ich navštívim— znie výrok Hospodina.
16. Takto hovorí Hospodin:Zastavte sa na cestách, pozerajtea skúmajte dávne chodníky.Kde je dobrá cesta,po nej choďtea nájdete odpočinok pre svoju dušu.Odpovedali však: Nepôjdeme!
17. Postavil som nad vami strážcov:Načúvajte hlasu trúby!Odpovedali však:Nebudeme načúvať!
18. Preto čujte, národy,a poznaj, pospolitosť,čo sa s nimi stane.
19. Počuj, zem!Pozri, ja privediem na tento ľud pohromuako ovocie ich zámerov.Veď moje slová neposlúchalia mojím zákonom opovrhli.
20. Načo mi je kadidlo zo Sábya voňavá trstina z ďalekej krajiny?Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu,ani vaše obety s hostinou nemám rád.
21. Preto takto hovorí Hospodin:Staviam tomuto ľudu prekážkya potknú sa o ne;zahynú otcovia spolu so synmii susedia spolu zahynú.
22. Takto hovorí Hospodin:Pozri, zo severnej krajinyprichádza ľud,od končín zemedvíha sa veľký národ.
23. Berú luk a oštep,sú ukrutní a neľútostní,ich hlas hučí ako more,cválajú na koňochvystrojení ako muž do bojaproti tebe, sionská dcéra.