1. Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto:Ak muž prepustí svoju ženua ona odíde od neho,potom sa oddá inému mužovi,či sa ešte vráti k nej?Či nie je táto krajina celkom zneuctená?Ty si smilnila s mnohými priateľmia máš sa vrátiť ku mne?— znie výrok Hospodina.
2. Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam,kde si nebola poškvrnená.Vysedávala si na cestáchako Arab na púšti.Znesvätila si krajinusmilstvami a svojimi zločinmi.
3. Prestali daždea nebolo ani neskorého dažďa.Ty si však mala čelo ako neviestka,vôbec si sa nehanbila.
4. Pravda, teraz voláš na mňa:Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti.
5. Či budeš natrvalo prechovávať hnev?Či sa budeš navždy hnevať?Takto hovoríš,ale robíš zle, ako len vládzeš.
6. V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7. Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica.
8. Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona.
9. Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom.
10. Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne — znie výrok Hospodina.
11. Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica.
12. Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor:Vráť sa, izraelská odpadlíčka!— znie výrok Hospodina.Moja tvár sa na vás nebude mračiť,veď ja som milostivý— znie výrok Hospodina —nebudem sa hnevať navždy.