17. Žena mu odpovedala: Nemám muža. Nato jej Ježiš povedal: Správne si povedala: Nemám muža;
18. lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.
19. Žena mu odpovedala: Pane, vidím, že si prorok.
20. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.
21. Ježiš jej odpovedal: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.
22. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov.
23. Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov.
24. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.
25. Žena mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.
26. Ježiš jej povedal: Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.
27. Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: Čo od nej chceš? alebo: Prečo sa s ňou rozprávaš?
28. Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom:
29. Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila! Nebude to Mesiáš?
30. Vyšli teda z mesta a prišli k nemu.
31. Medzitým ho učeníci prosili: Rabbi, jedz!
32. On im však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.
33. Tu si hovorili učeníci medzi sebou: Vari mu niekto priniesol jesť?
34. Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo.
35. Vari nehovoríte i vy sami: Ešte štyri mesiace a príde žatva? Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve!
36. Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali.