46. Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil.
47. Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení!
48. Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.
49. Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete
50. a ani nechápete, že je pre vás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, akoby zahynul celý národ.
51. To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ.
52. A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti.
53. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.
54. Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi.