30. Ježiš ešte totiž nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti.
31. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať.
32. Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.
33. Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený
34. sa pýtal: Kde ste ho položili? Povedali mu: Pane, poď sa pozrieť!
35. Ježiš zaplakal.
36. Tu povedali Židia: Hľa, ako ho mal rád!
37. Niektorí z nich však hovorili: Vari ten, čo otvoril oči slepému, nemohol zabrániť Lazárovej smrti?
38. Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
39. Ježiš povedal: Odvaľte kameň! Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: Pane, už páchne, veď je už štyri dni mŕtvy!
40. Ježiš jej odpovedal: Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?
41. Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.
42. Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.
43. Keď to povedal, zvolal silným hlasom: Lazár, poď von!
44. A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť!
45. Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
46. Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil.
47. Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení!
48. Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.