15. Jozefa požehnal takto:Boh, pred ktorým chodievalimoji otcovia Abrahám a Izák,Boh, ktorý mi bol pastieromod mladosti až dodnes,
16. a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla,nech požehná týchto chlapcov.Nech nosia moje menoa meno mojich otcov Abraháma a Izáka.Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.
17. Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho.
18. Jozef povedal otcovi: Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.
19. Otec to však odmietol: Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.