25. Oni povedali: Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.
26. Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi.
27. Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Góšen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli.
28. Jákob žil v Egypte ešte sedemnásť rokov. Všetkých dní Jákobovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov.
29. Keď sa blížili dni Izraelovej smrti, zavolal si svojho syna Jozefa a povedal mu: Ak som získal tvoju priazeň, polož svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte.
30. Keď spočiniem ako moji otcovia, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke. On povedal: Urobím tak, ako hovoríš.
31. Jákob mu povedal: Prisahaj mi! Keď mu prisahal, Izrael sa úctivo sklonil k záhlaviu svojho lôžka.